• Domov
• English
• O nás
• Aktivity
• Download
• Kontakt

• Fotogaléria
• Astronaut J. Dutton
• Zachránený cez oheň
• Naše príbehy
• Podporte misiu KZ

Moja najdlhšia cesta

V júli 2010 navštívil Slovensko americký plukovník, letec, astronaut a pilot raketoplánu Discovery James P. Dutton. Tri mesiace predtým strávil vo vesmíre a na Medzinárodnej vesmírnej stanici počas letu STS-131 pätnásť dní, počas ktorých preletel vyše 10 miliónov km a našu Zem obletel 238 krát. Je nositeľom vyznamenania najlepšieho skúšobného pilota amerického letectva za rok 2000. Do vesmíru vyniesol aj slovenskú vlajku a erb mesta Trenčín. Našu krajinu navštívil pod záštitou Vesmírnej agentúry NASA a na oficiálne pozvanie Kresťanského centra BEREA. Svojimi prezentáciami a skúsenosťami sa prihovoril širokej verejnosti ako i v Kresťanskom zbore v Trenčíne.

 

Najdlhšia cesta, akú som v živote uskutočnil, nebola do vesmíru, ale do vlastného srdca a k Bohu. Trvala niekoľko rokov.

Vyrastal som v rodine, ktorej „zbožnosť“ pozostávala len z chodenia do kostola. Otec pochádzal z tradičnej rodiny, v ktorej sa o Bohu nikdy nehovorilo. Matka s náboženstvom tiež nemala veľa spoločného. Napriek tomu som mal odmalička istotu, že Boh existuje. Neviem to vysvetliť, no vnímanie tejto skutočnosti ma nikdy neopustilo. Moje citlivé svedomie spoľahlivo signalizovalo každé „zablúdenie“ od toho, o čom som vnútorne vedel, že je správne.

Keď som mal 13 rokov, napísal som do Vesmírnej agentúry NASA list, v ktorom som sa spýtal, ako sa niekto môže stať astronautom. Išlo mi o cieľ, ktorému som následne prispôsobil všetky ďalšie roky svojho života v oblasti akademickej, športovej, ako i v dobrovoľnej činnosti vo vedení študentskej rady, v tvorbe študentského časopisu, atď.

 

Osobné úspechy v štúdiách začali byť pre mňa tou najcennejšou vecou v živote. Ani som si neuvedomoval, ako sa moje sebavedomie stalo závislým len od nich. Zakaždým, keď som dostal dobrú známku, skvelé vysvedčenie, diplom či ocenenie, zaplavili ma pocity šťastia a vlastnej hodnoty ako človeka. Po niekoľkých dňoch sa však vytúžený pocit šťastia vytratil. Zrazu bolo všetko fádne ako predtým. Šťastie z vlastného výkonu či úspechu mi jednoducho dlho nevydržalo a ja som sa znovu a znovu ocitol v tom istom kolobehu a na ceste k tomu ďalšiemu úspechu, od ktorého som si sľuboval trvalé naplnenie. Bol som perfekcionista, ktorý si určoval smiešne vysoké normy vo všetkom, čo robil, a pritom sa bál akéhokoľvek zlyhania.

 

Počas prvého ročníka na Leteckej akadémii som začal cítiť, že honba za úspechom a tlak, pod ktorým žijem, sa približuje k hranici únosnosti. Cítil som sa otrávene, bezmocne, prázdno. Neuvedomoval som si, že Boh začína pracovať v mojom vnútri. Práve som bol na začiatku najdlhšej cesty môjho života, na ceste, ktorá vedie cez srdce. Do pozornosti mi priviedol ľudí, ktorí pôsobili na akadémii ako „Spoločenstvo kresťanských letcov a členov armády“. Stretávali sa každú sobotu večer. Rozhodol som sa, že občas medzi nich zájdem. Medzi nimi som objavil niečo odlišné, čo som nikde inde nevnímal. Zdalo sa, že majú iný typ radosti, než akú som poznal ja. Hudba a piesne, ktoré počúvali a spievali, boli odlišné od všetkého, čo som poznal. Medzi nimi som však pocítil obrovský pokoj. O rok neskôr ma jeden z nich, starší frekventant dôstojníckej školy, pozval na biblickú hodinu, ktorú osobne viedol.

 

Jedného večera, ako sme si čítali slová z Biblie, z evanjelia podľa Jána, som pochopil, že Boh ponúka človeku ten najhlbší možný osobný vzťah, aký s ním ľudská bytosť môže mať. Je to o dôvernosti s ním a o tom, aby som Bohu, ktorý ma miluje, prinášal radosť. Slová, ktoré ma oslovili, vyslovil Pán Ježiš takto: „Ak zostávate vo mne a ak aj moje slová zostávajú vo vás, proste, čo len chcete, a stane sa vám. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a že sa stávate mojimi učeníkmi.“ (Evanjelium podľa Jána 15,7-8). Moje srdce od radosti poskočilo, keď som si tieto slová čítal znovu a znovu. To je ono! Konečne to začínam chápať! Celé roky som si gratuloval za svoje úspechy, a pritom mi ani jeden z nich nepriniesol trvalú radosť a pokoj, ktorý som hľadal. Konečne som pochopil, kde robím chybu. Ja som totiž žil len pre svoju vlastnú slávu. Ja som si na nej zakladal a ignoroval som skutočný zámer, pre ktorý som stvorený – pre osobný vzťah s Ježišom Kristom a tak „prinášal veľa ovocia“, nie pre seba, ale pre… „môjho Otca“.

 

Po ukončení biblickej hodiny som sa s nadšením podelil o svoj objav s vedúcim študijnej skupinky. On mi následne ukázal niekoľko textov v Biblii o tom, že aj keď ma okolitý svet uznáva a považuje za „dobrého človeka“, platí o mne, že som v Božích očiach hriešnik na ceste sebeckej nezávislosti od Boha (List Rimanom 3,10-18.23). A bola to pravda. Môj život bol sústredený len na to, aby som slávu prinášal sebe, nie Bohu. Keď som uvidel svoju hriešnu podstatu a spoznal jej pravú tvár, prežíval som vnútorné usvedčenie ale i krásnu nádej. Bol som  usvedčený z toho, že ignorujem Boha, ktorý poslal svojho milovaného Syna, Ježiša Krista, aby na kríži zaplatil svojou smrťou aj za moje sebectvo, za všetky hriechy. Spoznal som, že za všetkým, čo vo mne svet podporuje (výkon, úspech, sláva) a za všetkým, čo svojou hriešnou prirodzenosťou milujem, je postoj, ktorým urážam milujúceho Boha. Môj postoj bol v jeho očiach ohavnosťou, aj keď to nikto z ľudí tak nevidel (Evanjelium podľa Lukáša 16,15). Prežíval som i nádej, že krásne odpustenie a milosť môžem prijať cez Ježiša Krista (List Rimanom 5,1-2). Ešte toho večera som prosil Pána Ježiša na modlitbe, aby mi odpustil moje hriechy a aby prijal môj život do svojich služieb. Viem, že v tej chvíli som som sa stal kresťanom, učeníkom Ježiša Krista.

 

Moje ambície, návykové vzorce myslenia a návnady sveta nezmizli v jednom momente, ako by som si to bol prial. Pohyboval som sa na hranici medzi oddanosťou Bohu a životom, ktorý mi ponúkal svet zo všetkých strán. Mal som obdobia, keď som zanedbal svoj vzťah s Bohom a následne som bol z toho usvedčený. Prosil som o odpustenie. Potom prišli úspechy a ja som opäť zabudol na svoj vzťah s ním. Začal som preberať hodnoty ľudí, ktorí žijú bez Boha. Duchovnú ľahostajnosť som zaregistroval takmer vždy po svojich najväčších svetských úspechoch. Naopak, návrat k dôvernému vzťahu s Bohom som vždy prežíval, keď prišli ťažké skúšky alebo tlaky sveta. Uvedomil som si, že takýto životný štýl je pokrytecký – raz hore, raz dole – no akosi som nevedel nájsť silu zmeniť ho. Boh ma však držal svojou rukou aj v tomto štádiu mojej dlhej duchovnej cesty a pripravoval pre mňa skutočnú slobodu v nastávajúcej kapitole môjho života.

 

Keď som ukončil základný letecký výcvik v roku 1992, zistil som, že nebudem môcť lietať na bojových stíhačkách. Bolo to obdobie výrazného znižovania počtu zamestnancov amerického letectva. Môj sen stať sa pilotom na bojových stíhačkách a astronautom bol ohrozený. A ja som sa ocitol na dne, totálne sklamaný. Hľadel som späť na svoj život za ostatné štyri roky a bolestne som vnímal svoju nedôslednosť ako kresťana. Uvedomil som si, že ja vlastne žijem ako človek, ktorý dal Boha bokom. Videl som, že môj život je „rozdvojený“ a že ma za tie štyri roky nepriviedol k cieľom, aké som si predsavzal. Bol som smutný z toho, že zarmucujem Boha rôznymi hriechmi a že som bol voči nemu ľahostajný. Nezostávalo mi nič iné, ako prísť k nemu samému s prázdnymi rukami a so zlomeným srdcom. Prežil som pokánie, úplné vydanie sa Bohu a prežil som úžasnú radosť, že teraz mu už patrím naplno a bezvýhradne. Viem, že ma prijal s otvoreným náručím ako otec márnotratného syna. Teraz som Bohu vyznával slová čistého a úplného vydania sa:„Pane, ja sám sa nedokážem zmeniť vlastnou silou. Len Ty dokážeš vo mne spôsobiť, aby som navždy žil taký život, aký sa páči Tebe a aký Tebe prináša ovocie a slávu. Už nechcem byť človekom rozdvojených zámerov.“

 

Moje chodenie s Bohom sa zmenilo od toho dňa navždy. Teraz už je môj rozum i moje srdce zladené s Božími zámermi pre môj život. Teraz s radosťou prinášam Bohu ovocie, ktoré sa Bohu páči. Samozrejme, duchovné boje vediem naďalej ako každý iný oddaný kresťan, ale je to už v jeho sile, nie v mojej. Aj pokušenia a sebectvo zaklopú na moje srdce. Avšak okamihy váhania, nerozhodnosti a otáľania, či mám Bohu verne slúžiť alebo dať zelenú návnadám sveta, už nepoznám. Patrím len JEMU. A toto je pre mňa úžasné životné víťazstvo, ku ktorému som sa dostal až na konci samého seba, na konci svojich síl a na konci najdlhšej duchovnej cesty, akú som v živote podnikol. Viem, že teraz ma Pán Ježiš vedie jasným smerom. Vedie každý môj krok, a ja sa teším z čoraz prehlbujúcejšieho spoločenstva s ním. Uvádza ma do harmónie s jeho vôľou pre môj život, čím môžem prinášať radosť aj svojim najbližším, svojej manželke a štyrom synom.

A ako to dopadlo s mojimi cieľmi v živote? Až keď som sa úplne a natrvalo vzdal svojich vlastných snov a prestal kŕčovito a tvrdohlavo bojovať za svoje vlastné ambície, začal Boh pôsobiť tak, že som sa nakoniec predsa len mohol stať pilotom na stíhačkách a astronautom. Bol som vo vesmíre a spoznal mnohé veci. Nič mi však neprináša takú radosť a naplnenie, ako môj každodenný osobný vzťah s Bohom a služba pre neho. Dnes už hlbšie rozumiem slovám Pána Ježiša, ktoré ma začali duchovne zobúdzať a premieňať pred mnohými rokmi, keď povedal: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a že sa stávate mojimi učeníkmi.“ Skúsenosť úplného vydania sa Bohu prajem aj tebe. Je to to najdôležitejšie rozhodnutie, aké v živote urobíš.

 

James P. Dutton

 

James P. Dutton - BIO

Plukovník, letec, astronaut

 

Osobné data: Narodil sa r.1968 v Eugene, Oregon, USA. Spolu s manželkou Erin majú štyroch synov. Žijú vo Friendswoode, Texas, USA.

 

Vzdelanie: Technická škola astronautiky, Akadémia amerického letectva, Washingtonská univerzita (smer: aeronautika a astronautika)

 

Organizácie: Spoločenstvo skúšobných pilotov, Asociácia pre absolventov Akadémie amerického letectva, Kresťanský zbor – Trinity Fellowship Church

 

Vyznamenania: Najúspešnejší absolvent Akadémie letectva USA(1991), Diplom distingvovaného absolventa leteckého výcviku Euro-NATO (1992), Najúspešnejší absolvent výcviku pre študentov-letcov F-15C (1995), Vyznamenanie najlepšieho škúšobného pilota USA (2000), Nositeľ ocenenia časopisu TIME magazine za najlepšie výsledky vo VŠ štúdiu (1990), Nositeľ ceny Bobby Bond Award za najlepšieho skúšobného pilota r. 2003, Vojenské vyznamenania: Meritorious Service Medal a 10 ďalších medailí súvisiacich s úspechmi v oblasti letectva.

 

Odborné skúsenosti: 3 300 hodín lietania na 30 rozličných druhoch lietadiel. Pred vstupom do vesmírnej agentúry NASA bol skúšobným pilotom stíhačiek F-22 Raptor v Eskadre 411 pre skúšobné lety na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii. Od agusta 2002 do júna 2004 zaznamenal 350 letových hodín na F-22, počas ktorých uskutočnil testy leteckej elektroniky a vysoko-rizikové skúšky „envelop expansion testing“. Má za sebou 100 hodín dozorného a bojového lietania nad severným Irakom v zabezpečovaní podpory pre „Operations Provide Comfort“ a „Northern Watch“.

 

Odborné skúsenosti v NASA: V roku 2004 mu Vesmírna agentúra NASA ponúkla vstup do triedy pre kandidujúcich astronautov, kde sa zúčastnil na vedeckom a technickom štúdiu, intenzívnom školení o raketoplánoch a systémoch ISS. Súčasťou programu bol fyziologický tréning, letový tréning T-38, tréning prežitia na púšti a bez vody. Následne bol poverený navrhnúť kokpit pre vesmírne plavidlá ďalšej generácie „Crew Exploration Vehicle“. Počas letu raketoplánu STS-122 bol poverený funkciou „Ascent/Entry Capcom“ - bol jediným človekom, ktorý z v Riadiaceho strediska NASA viedol živú komunikáciu s posádkou astronautov počas zostupu raketoplánu ako i počas jeho vstupu do atmosféry.

 

V roku 2010 bol pilotom letu STS-131, počas ktorého strávil vo vesmíre 362 hodín. Let raketoplánu Discovery (5.-20. apríla 2010) mal za cieľ splniť zásobovaciu úlohu pre vesmírnu stanicu (ISS). Pri svojom prílete k ISS posádka astronautov vyložila vyše 13 ton harvéru, zásob a zariadení vrátane čpavkovej nádrže pre chladiace systémy v ISS. Inštalácia nádrže si vyžiadala tri výstupy dvoch astronautov do otvoreného priestoru. Let STS-131 mal tiež za cieľ priniesť na ISS novú „spálňu“pre astronautov a tri laboratórne zásobníky. Na spiatočnom lete bol MPLM (Leonardov viacúčelový logistický modul) v batožinovom priestore raketoplánu naplnený tromi tonami hardvéru, laboratórnych vzoriek a odpadu. Misia letu STS-131 bola dovŕšená po 15 dňoch, pričom raketoplán preletel vyše 10 miliónov km.