• Domov
• English
• O nás
• Aktivity
• Download
• Kontakt

• Fotogaléria
• Astronaut J. Dutton
• Zachránený cez oheň
• Naše príbehy
• Podporte misiu KZ

Medzi dvoma svetmi

 

 

Vyrastal som v kresťansko-moslimskej rodine, v ktorej otec je moslim a mamička kresťanka. Už odmalička som vnímal rozdiel  medzi chovaním môjho otecka, jeho moslimských príbuzných a na druhej strane mojej mamičky. Na jednej strane som videl svet plný pokrytectva a na druhej strane trápenie matky v krajine, kde ženy sú systematicky ponižované.

 

Každú nedeľu sme mali s mamou a sestrami tajnú chvíľku určenú na čítanie Biblie a na modlitby. O tom otec nesmel nič vedieť. Držali sme to v prísnej tajnosti. Keby sa o tom dozvedel, mne samému by sa asi nič nestalo, no zato by dostala matka. Možno by ju postihlo aj to, že by ju otec od nás ako od detí nejakým spôsobom oddelil. Mamu mohol zo dňa na deň poslať preč, na Slovensko… A možno to by asi bolo to najlepšie, čo by ju mohlo postihnúť v takom prípade.

 

Ak by som mal porovnať spôsob, ako mamička žila svoju vieru v Boha a ako ju prejavoval môj otec ako moslim, tak by som to vyjadril asi takto: Keď bol otec mimo domova, tak neustále ohováral moju mamu, ako keby bol pri nej nejaký chudák. Raz sa rozprávali o Bohu a on arogantne prehlásil, že on sám je Boh. Bola to veľká trúfalosť. Hádky boli u nás normálne a to hlavne len pre hlúposti, maličkosti. Napríklad len kvôli tomu, že sme zabudli zhasnúť svetlo, vznikla veľká hádka. Život v jeho blízkosti bol napätý. Bez jeho povolenia matka nemohla ani odísť z domu.

 

Raz otec našiel Bibliu na posteli. Bola to moja arabská biblia. Som zábudlivý a nedal som si pozor. Bolo to v spálni mojich rodičov. Moja mama povedala, že ona si ju číta preto, aby sa učila po arabsky. Zachránila ma. Keby otec vedel, že som si ju čítal ja, tak by sa stalo niečo strašné, niečo hrozné… hrozné nie pre mňa, ale pre mamičku.

 

Začal som vážne uvažovať o živote, pravde a o výpovediach Biblie. Ale nie kvôli tomu, že by som mal strach zo smrti. Chcel som realisticky a bez predsudkov zvažovať, kde je pravda. Chcem som poznať pravého Boha.

 

V škole som sa učil moslimské náboženstvo. Bolo to povinné. Všetko som porovnával s tým, čo mi na druhej strane hovorí mama a o čom píše biblia. Veril som, že tento svet musela stvoriť nejaká sila, nejaká Bytosť. Ateistom som v podstate nikdy nebol, ale skôr som zápasil s tým, ktorá viera je tá správna. V každom svojom duchovnom boji som cítil, ako víťazí nielen v mojej hlave ale aj v mojom srdci kresťanská viera, viera v Pána Ježiša Krista.

 

Keď som bol malý, tak príbehy a udalosti okolo Pána Ježiša Krista boli pre mňa len zaujímavými poznatkami. Prišiel však čas, kedy som začal veriť a cítiť, že tento Pán Ježiš patrí aj mne osobne a že s ním môžem mať živý vzťah.

 

Najväčší Boží nepriateľ satan ma chcel oklamať rôznymi spôsobmi. Raz to bolo tak, že Boha nepotrebujem, inokedy zase obvineniami, že som príliš hriešny na to, aby som sa mohol stať Božím dieťaťom a že Boh mi nič neodpustí. Toto obdobie duchovnej neistoty a chaosu netrvalo dlho. Vedel som, aká je pravda, čo sa týka odpustenia hriechov, ale nevedel som si ju osobne privlastniť.

 

Tento môj zápas sa skončil jednoducho tak, že pri čítaní Božieho Slova, Božích právd, slovo Pána Ježiša silne zasiahlo moje srdce a všetky pochybnosti sa navždy stratili. Sila Božieho slova je obrovská, ak človek Boha úprimne hľadá. Božie slovo je ako dvojsečný meč, ktorý zasiahne aj najhlbšie miesta ľudskej bytosti.

 

Raz sa ma mama spýtala, či som sa už vydal Pánovi. Ja som zaváhal a nevedel, ako jej odpovedať, lebo som nevedel, že to mám urobiť. Bola to pre mňa novota. Spýtala sa ma na to ešte raz, či by som to chcel urobiť. A ja som povedal, že áno. Hneď nato som aj so sestrou odišiel do spálne, kde sme si kľakli na kolená a ja som tam urobil na modlitbe svoje prvé vyznanie Pánovi Ježišovi, že ho prijímam do svojho srdca a života. Poprosil som ho, aby mi odpustil všetky moje hriechy a aby som sa mohol stať jeho dieťaťom. Od tejto chvíle si vychutnávam môj vzťah s ním a je pre mňa tou najvyššou životnou hodnotou.

 

Viem, že Pán Ježiš videl moje srdce a prijal moje vyznanie, aj keď som bol ešte malý. Verím, že Bohu naplno patrím a teraz ma vedie tak, ako chce viesť každé svoje dieťa. Keďže som silne intelektuálne orientovaný človek, neustále prehodnocujem, či všetko, čomu verím, je pravda. Boh nechce, aby sme mu verili naslepo ale s najhlbším presvedčením a s láskou.

Som presvedčený, že Ježiš Kristus je tá jediná cesta, pravda a život, a že nikto nepríde k Bohu ako k nebeskému Otcovi, ak nejde cez jeho Syna. Uveril som, že Pán Ježiš zomrel na strašnom kríži aj za moje, aj za tvoje hriechy, aby Božia nekonečná spravodlivosť bola uspokojená a aby sme sa mohli stať jeho deťmi.

 

Prešlo už dosť veľa rokov, odkedy som sa stal znovuzrodeným kresťanom. Môžem s radosťou prehlásiť, že Boh je verný, dobrý a nikdy ma neopustil. Z každej ťažkosti ma vyviedol a verím, že to urobí aj v budúcnosti. Tu na Slovensku mám veľa kresťanských priateľov. V moslimskom rodisku som ich nemal. Ale som vďačný za to, že aj tam som mohol tajne počúvať kresťanské vysielanie Trans World Radia z Monte Carla a takto sa aj duchovne vzdelávať. Redaktorov krásnych relácií som pokladal za svojich priateľov, aj keď som ich fyzicky nepoznal.

 

Jednou z najlepších a najkrajších vecí, ktoré sa mi ako kresťanovi stali, bolo to, že som mohol prísť žiť na Slovensko. Viem, že to bola jeho vôľa, aby nás priviedol sem a že sa všetko skončí dobre. Ak by sa mi aj stalo niečo zlé, tak verím, že Boh ma drží a že ma prevedie každou skúškou.

 

Boh mi dal rôzne talenty a schopnosti. Svojou zábudlivosťou sa chváliť nemôžem, no zato milujem matematiku a rád reprezentujem svoju školu na krajskej a celoštátnej úrovni. Tiež mám rád hudbu. Araby sú básnikmi a určite mám niečo dobré aj od nich. Od mamičky som získal umelecké vlohy. Všetko, čo mi Pán Boh zveril, chcem využiť pre jeho slávu. Žijem len pre neho a chcem pomôcť ešte mnohým ľuďom, aby Pána Ježiša osobne spoznali.

 

Jarier Wannous