• Domov
• English
• O nás
• Aktivity
• Download
• Kontakt

• Fotogaléria
• Astronaut J. Dutton
• Zachránený cez oheň
• Naše príbehy
• Podporte misiu KZ

Užiť si život naplno

 

Zábava, dievčatá, šport, pohoda, skvelé jedlá – to boli hodnoty, ktoré určovali moju životnú orientáciu. Bol som spokojný. Aspoň som si to namýšľal, dokedy Boh nezaklopal na moje srdce. Spoznal som, že existuje aj iný a celkom odlišný druh „plného života“ ako ten, ktorý som dovtedy poznal.

 

Dlhé roky svojho života som v Boha veril len rozumom. Súhlasil som s jeho existenciou, a tak som navštevoval aj bohoslužby v katolíckom kostole. Inak som si to ako malý chlapec doma nevedel ani predstaviť. Bolo to jednoducho bežné ísť v nedeľu do kostola. Keď som vyrástol, do kostola som šiel už len preto, aby som vyhovel rodičom. Bola to rutina, nič osobné, čo by ma chytalo za srdce. Už ako mladý chlapec som vnímal pokrytectvo u mnohých ľudí, ktorí sa nazývali kresťanmi. Ja sám som bol jeden z nich. Hovoril som si kresťan, ale žil som si ako som chcel sám. Boh bol pre mňa len nedeľnou záležitosťou a bibliu som si vôbec nečítal. Vlastne ma k tomu nikdy nikto vážne nepovzbudil, alebo úprimne nevyzval. Kresťanstvo som si zadefinoval ako nudný náboženský systém plný tradície, zvykov, chabej snahy stať sa lepším, vysedávania v kostole a okrem toho aj veľa pokrytcov.

 

Ako mladý dospievajúci muž som bol priťahovaný všade tam, kde bola zábava – rôzne akcie, večierky, hudba. Samozrejme, že nechýbal ani alkohol (ktorý ma niekedy pekne premohol), cigarety (aj marihuana) a nad to nadovšetko pekné dievčatá. To bolo niečo, čo ma chytalo za srdce (i za niečo iné, ak mám byť uprimný). Začal som lietať zo vzťahu do vzťahu. A Boh? Jeho som nepotreboval. Vôbec som neprežíval nad tým, žeby som si ho chcel zaradiť na nejaké významné miesto v mojom živote. Užíval som si život po svojom. Nepotreboval som a ani som nechcel, aby mi niekto niečo prikazoval alebo zakazoval. Aspoň tak sa mi kresťanstvo javilo – ako systém príkazov a zákazov, ktoré ničia zábavu a skvelý život.

 

Avšak, ako sa hovorí, „v kútiku srdca“ som mal jednu otázku, ktorá sa mi veľa krát vynárala v mysli, a hlavne vtedy, keď som bol sám, mimo hluku partie, mimo romantických chvíľ, mimo techno, rock, pop, či hip-hop vrieskajúcich reprákov, mimo opojenia z alkoholu atď. Jednoducho, keď bol okolo mňa kľud a ja som premýšľal o živote.

 

OTÁZKA znela: „Čo bude so mnou, keď môj život na zemi skončí?“ Inými slovami, „Čo potom, keď ma zakopú? Game Over, alebo niečo iné?

 

Peklo, nebo, očistec?“

O tom som počul v kostole, ale nedá sa povedať, že by ma to nejako zaujalo, alebo presvedčilo.

 

Napriek kolotoču života a divokému užívaniu si toho všetkého, čo som len mohol stihnúť, sa mi táto OTÁZKA pravidelne hlásila. Pre mnohých možno trošku čudné. Veď prečo by mal jeden 18-ročný chlapec rozmýšlať nad zmyslom života? Nech si užíva a popri tom vzorne študuje...

 

Keďže kresťanstvo sa mi zdalo nudné, v pátraní po plnom živote som vyskúšal východné náboženstvá. Čítal som, meditoval som, hľadal som ako nájsť dobro vo mne samom a ako ho rozvíjať. Nechodil som k žiadnej veštici, ani som horlivo nečítal horoskopy, ale veci „medzi nebom a zemou“ ma zaujímali. Chcel som sa dozvedieť o tom, ako získať schopnosť ovládania a narábania energiami z duchovnej dimenzie, keďže som sa venoval aj určitému druhu bojového umenia.

 

Duchovné záležitosti ma zaujímali, ale Boh či osoba Ježiša Krista veru nie.

 

Neskôr sa mi do rúk dostal Nový Zákon (časť Biblie). Bol to dar od dobrého kamaráta Jozefa, s ktorým som sa rád zhováral o duchovným veciach. Zaradil som si ho do kolónky – kresťan. Avšak spôsob akým sa správal k manželke i svojim deťom, som si všimol veľmi rýchlo. Bola to láska, úcta, vzájomný rešpekt, žiadne hlúpe poznámky, žiadne ponižovanie či kričanie jeden po druhom a mnoho iných momentov, ktoré vo mne vzbudzovali zvedavosť. Bez nejakých veľkých teórii a vysvetľovaní mi povedal, že osobný a živý vzťah s Ježišom Kristom mení jeho život a tým pádom i život ich rodiny.

 

„Asi na tom niečo bude,“ povedal som si. Nový Zákon som si začal čítať s výzvou k Bohu. Ako znela? Asi takto nejako: „Bože, ak mi chceš niečo povedať do môjho života, tak teraz máš príležitosť.“ A tak bez predsudkov o kresťanstve, cirkvi i samotnej Biblii som začal čítať Nový Zákon. Stranu za stranou. Začal som si podčiarkovať vety i celé pasáže ako by to bola učebnica na skúšku. Niečomu som rozumel, niečomu nie. S mojim dobrým kamarátom Jozefom som debatoval o veciach, ktoré mi neboli úplne jasné. Chudák, asi mal zo mňa niekedy kocky.

 

Skrátene povedané, začal som vnímať, že kresťanstvo je úplne o niečom inom. Nie o náboženskom systéme, ale o ponuke živého vzťahu s Bohom Stvoriteľom cez Ježiša Krista. Pri čítaní som si všímal podstatné rozdiely medzi učením katolíckej cirkvi a tým, čo hovorí Biblia (napr. Biblia jasne hovorí, že za dobré skutky si nezabezpečím život v Božej prítomnosti v nebi, alebo že prostredníkom medzi Bohom a človekom je Ježiš Kristus a nie kňaz, či biskup, pápež a iné.) Začal som vnímať, že ak by som sa mal postaviť pred Boha, tak by som stál pred ním v postavení hriešnika, ktorý by si právom zaslúžil večné oddelenie od dokonalého, čistého i spravodlivého Pána, ktorého láskou a záujmom o mňa som opovrhoval a bral na ľahkú váhu.

 

Čím ďalej, tým viacej mi bolo jasné, že Boh ma veľmi miluje. Spoznal som, že som jeho stvorenie, a nie výsledok nekonečných procesov či slepých náhod. Bolo mi úplne jasné, že v prípade existencie človeka nejde len o zaujímavo vyvinutú opicu, ale poranenú bytosť, ktorú Boh túži zachrániť pred dôsledkami vlastných hriechov a uviesť ho do krásne vzťahu s ním. Cítil som, že Boh chce zmeniť môj život už tu na zemi.

 

Po niekoľkých mesiacov čítania, premýšľania i diskusií som vedel na betón, že ak peklo ako večné oddelenie od láskavého Boha, existuje, tak tam právom patrím a že nebudem mať výhovorky.

 

Jasnejšie a jasnejšie sa mi vynáral zmysel života - dôvod prečo som vlastne tu a kam kráčam. Nakoniec som si svoje poznanie zosumarizoval nasledujúcim spôsobom: Boh, ktorý stvoril vesmír, zem i človeka, aby ho zahrnul tým najlepším a preukazoval mu lásku, mu dal aj dar slobodnej vôle. Avšak naše vedomé a slobodné rozhodnutia narušili tú nádheru a dokonalosť pôvodného stvorenia. Ľudstvo sa vlastným zneužitím slobodnej vôle dostalo k chaosu a k smetisku, ktoré vidíme všade okolo mňa a to nielen v zmysle fyzickom. Niet sa čo čudovať, že tu máme toľko nešťastia, chorôb, kriminality, depresií, zúfalstva, smútku a kopu iných veci, keď sme Boha (nemyslím náboženstvo, ale živého Boha) vykopli zo svojho života i spoločnosti a zabuchli za Ním dvere. V podstate som presne toto isté urobil aj aj.

 

Avšak Boh to s nami nezabalil.

 

Poslal svojho Syna - Ježiša Krista, ktorý s touto záchrannou misiou sám súhlasil, aby prišiel na zem medzi nás a ukázal nám cestu späť. Lásku k nám ukázal na kríži, keď zomieral v hrozných bolestiach z mučenia, ktoré podstúpil i z ukrižovania, berúc na seba spravodlivý trest za hriechy každého jedného z nás. Veď ak som ja niečo pokafral vo vzťahu k Bohu, tak by som mal dôsledky niesť ja. Avšak Ježiš to zobral na seba. Urobil omnoho viac, než len džentlmenské gesto. Svojou obeťou nám otvoril cestu k Bohu ako k Otcovi a nie ako k spravodlivému Sudcovi. Pozvanie vstúpiť na túto cestu platí pre každého, kto osobnou dôverou v Neho si privlastní jeho úžasný dar odpustenia.

 

Keď som Ježiša porovnal s iným náboženskými vodcami, tak nikto Mu nemohol konkurovať. Slová, ktoré hovoril, zázraky, ktoré robil, život, ktorý žil ako i životy ľudí, ktoré zmenil (a v súčasnosti i naďaľej mení) a nad to nado všetko zmŕtvychvstanie. Ožil, a pritom bol mŕtvy. Proroctvá povedané a zaznamenané stovky rokov skôr pred Kristom sa detailne splnili. Keď som toto spoznal, Bibliu som už nebral ako obyčajnú knihu, ale ako hodnoverný zdroj potvrdený nielen archeológiou ale i rôznymi odborníkmi a vedcami z rôznych oblastí.

 

Deň D nastal vtedy, keď som jedného krásneho slnečného dňa na jeseň zobral mojich psov a išiel sa poprechádzať do prírody. Veľa, veľa som premýšľal a hodnotil. Aj keď som mal len 18 rokov, bol som si plne vedomý hriechu a špiny, v ktorej som sa váľal domnievajúc sa, že si príjemne užívam život naplno a že mi nič nechýba. Vedel som, že v tomto období som na križovatke života, ktorá nielen ovplyvní môj život tu na zemi, ale i vo večnosti.

 

Z očí sa mi začali kotúľať slzy a ja som vedel, že chcem prijať ponuku, ktorú mi Boh skrze Ježiša Krista dáva. Ponuku, ktorú nemôže dať nik iný, iba Ježiš. Veď On sám povedal: „Ja som cesta i pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, iba skrze mňa.“ alebo „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“

 

Chcel som zmeniť môj život, chcel som istotu, kde budem po smrti, chcel som byť očistený od špiny hriechov, chcel som spoznať lásku toho, ktorý za mňa zomrel a pritom sám nikdy nič zlého neurobil.

 

V tom momente som ani nevedel čo mám hovoriť, a tak som len stál pod modrou oblohou a plakal. Moji psíkovia na mňa pozerali a asi nechápali, čo sa so mnou deje.

 

 

Po nejakej chvíle som svojimi vlastnými slovami (nie naučenou modlitbou) začal vyjadrovať to, čo sa dialo hlboko vnútri mojej bytosti. Nezapísal som si to a ani nenahral, čo všetko som Bohu vyznával, ale v podstate som mu vyjadril to, čo som prežíval: „Ježiš viem, že si skutočný a že žiješ. Prosím ťa, odpusti mi, že som ťa tak veľmi veľa krát zranil a zarmútil tým, ako som žil. Prosím ťa veľmi a úprimne, odpusti mi. Verím, že si Boží Syn, a že i za moje hriechy si na kríži zomrel. Ďakujem ti, naozaj ti ďakujem. Ježiš chcem ti povedať, že veľmi túžim po tom, aby si prišiel do môjho života a bol mojím Záchrancom, Pánom i Priateľom. Pozývam ťa, príď, tu máš môj život. Tu ma máš takého, aký som. Chcem žiť s tebou a pre teba. Veď ma prosím.“

 

Slovami to ťažko opísať, no v tých momentoch som vedel, že v hĺbke mojej bytosti sa deje veľká premena. Žiadne zjavenie, videnie alebo nejaký extrémny mimozmyslový či emocionálny zážitok. Avšak prílev radosti a vďačnosti v mojom vnútri bol reálny a istý. Slzy vyznania svojho biedneho stavu pred Bohom sa zmenili na slzy radosti a vďačnosti, že som v tej chvíli prijal dar odpustenia hriechov a dar nového - večného a plného života s Ježišom Kristom. Nič, čo by som si bol zaslúžil. Bol to dar. A ja som ho jednoducho prijal.

 

Teraz, po rokoch môžem potvrdiť, že to nebola len chvíľková, citová záležitosť. Môj život sa začal meniť od základu. Moje postoje, konanie, zmýšľanie, to všetko Ježiš začal meniť a mení až do dnešného dňa. Spomeniem len zopár oblastí, v ktorých zmena nastala veľmi zreteľne:
Môj vzťah k rodičom sa zmenil na vzťah obrovskej lásky voči nim, ako i vďačnosti, že mi dali všetko, čo mohli. Predtým som sa domov chodil len najesť a vyspať. Žiadne úprimné a spontánne rozhovory s nimi. Zrazu som objavil v sebe novú túžbu s nimi budovať hlbší vzťah.

 

Vzťahy k dievčatám – uvedomil som si, ako som dievčatá využíval a hľadal len svoje sebecké uspokojenie. Prestal som sa hrnúť nezodpovedným spôsobom do vzťahov. Niektorí si mysleli, že som asi zmenil orientáciu, ale ja som ich ubezpečil, že orientáciu mám zdravú. Dal som jasne najavo, že Ježiš mení môj život a tým pádom i túto oblasť a že nechcem už viac rozdávať bolesť a sklamanie vo vzťahoch s dievčatami. Intímny život dal Boh ako nádherný dar do manželstva. Ľudia (a ja som bol jeden z nich) tento dar skazili a prevrátili.

 

Viac a viac som si tiež uvedomoval, že Ježiš ma oslobodil a zachránil aj od moci a vplyvu, ktorý má Boží reálny nepriateľ - satan. Jeho plán pre každého človeka je deštrukcia a v konečnom dôsledku odchod do večnosti bez Ježiša Krista. Na dosiahnutie tohto cieľa si satan používa rôzne metódy a prostriedky (rôzne filozofie, slávu, peniaze, závislosti, polopravdy, kariéru, atď.)

 

Bibliu som si čítal naďalej, aby som viac spoznával, o čom je život s Bohom. Našiel som spoločenstvo kresťanov, ktorí žili presne to, čo vyznávali. Také niečo som v kostole, ktorý som potom ešte určitú dobu navštevoval, márne hľadal.

 

Reakcie rodiny, kamarátov, kamarátok, ľudí, ktorí ma poznali, boli rôzne. Niektorí prejavili úprimný záujem, aby som im porozprával, čo (alebo kto) stojí za tou obrovskou zmenou v mojom živote. Iní ma začali podozrievať, že som si nechal vymyť mozog a že som vstúpil do sekty. Niektorí sa na mne dobre bavili.

 

Asi najbolestivejšie to bolo od najbližšej rodiny. S odstupom času som si však uvedomil, že aj ja som urobil chyby a dal som zámienky k tomu, aby si to o mne mysleli. Hlavne, keď som sa cez najbližšie letné prázdniny vytratil skoro na celé dva mesiace, čo som chodil z jednej kresťanskej akcie či tábora na druhý a domov som si prišiel len oprať veci a fičal zase niekde inde.

 

Dnes môžem povedať, že neľutujem rozhodnutie pozvať Ježiša Krista do môjho života. Viem, že on je Stvoriteľ, Záchranca, Pán i úžasný Priateľ. Život na tejto zemi je každodenný boj s novými výzvami a problémami. No som šťastný, že cez príjemné ale i ťažké obdobia tohto života môžem s dôverou kráčať pod vedením Ježiša Krista. On nie je žiadnou barličkou, o ktorú by som sa chcel opierať, ale je skutočným Božím Synom - Bohom, ktorý je zmyslom a podstatou môjho života a existencie. Daroval mi úžasnú manželku a tri krásne deti (jedno z nich sa narodilo neplánovane doma. Skutočný zázrak je, že bez lekárskej asistencie -záchranka prišla dosť neskoro, neboli žiadne komplikácie a negatívne dôsledky ani u dieťatka ani u manželky. V úlohe lekárskeho tímu, sa neplánovane ocitol môj dobrý kamarát Jozef s jeho manželkou Ankou.)

 

Každý človek má v sebe prázdno. Už či si to uvedomuje alebo nie. Môže sa snažiť ho vyplniť rôznym spôsobom a rôznymi vecami. Avšak tou pravou náplňou, ktorá dáva všetkému zmysel, je živý vzťah s Ježišom Kristom. Veď kto lepšie rozumie stvoreniu, ak nie práve Ten, kto ho stvoril?

 

Boh ťa pozná lepšie než ty sám seba. On má pre teba plán i budúcnosť. Je na tebe, či Božiu ponuku prijmeš alebo odmietneš.

 

Modlím sa, aby to čo si si práve prečítal/a o mojom živote, ti pomohlo spoznať fakt, že Boh má o teba záujem, lebo ťa má rád a túži, aby si s Ním mohol/a byť vo večnosti.